Otázky histórie Albínova

Aký „starý“ je Albínov? Kedy bol založený?

Prvá písomná zmienka o Albínove pochádza z roku 1245 – z listiny uhorského kráľa Bela IV., ktorý ňou potvrdzuje, že šľachtic Ján, syn Andronika predal pozemky dedín Albínov (villa Albun) a Dvorianky (villa Tekna) šľachticovi Petrovi, synovi Petra.[1]

Samozrejme, samotný Albínov má starší pôvod než spomenutá zmienka. Významný medievalista Ferdinand Uličný konštatuje, že sídlisko vzniklo začiatkom 13. storočia, príp. ešte skôr. Dôkazom je uvedená zmienka z roku 1245 (t. j. okolo roku 1240 vlastnil Albínov spomínaný šľachtic Ján), zároveň zemianske vlastníctvo dediny a etymológia jej názvu. O tom F. Uličný predpokladá, že sa odvíjal od prezývky Albín, ktorej nositeľom mohol byť zeman – vlastník pozemkov a iniciátor založenia sídliska.[2]

Poznámky
[1] ULIČNÝ, Ferdinand. Pôvod Sečoviec. In Ordoš, Ján (ed.). Sečovce. 2. vyd. Prešov : L.I.M., 2009. ISBN 8096804383, s. 33. Prepis listiny možno nájsť v Marsina, Richard (ed.). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1987, s. 123, č. 199.
[2] ULIČNÝ, Ferdinand. Pôvod Sečoviec. In Ordoš, Ján (ed.). Sečovce..., s. 34.

Kedy sa Albínov stal mestskou časťou Sečoviec?

Už v medzivojnovom období sa Albínov uvádza ako „osada“. List sovietskeho majora Lebedeva z 9. apríla 1945 je adresovaný „starostovi osady Albino(v)“ (rus. старосту села Албино).[1] Taktiež je známe, že Ján Danko bol istý čas starostom Albínova, pričom uvedený list sa zachoval v jeho pozostalostiach. Mikuláš Javorský v článku publikovanom v regionálnom mesačníku Sečovský obzor uvádza: „Ján Danko bol dlhé roky povozníkom. Na voze ťahanom koňmi vozil krmivo z poľa do maštalí. Obilie zas zvážal do mlyna na Ľovči a i do ďalších mlynov v Sečovciach. Súčasne bol aj starostom Albinova. V tom čase bol v obci bubeník (kissbirov) 'Ďura' Rudzik.[2]

Poznámky
[1] Vojenský veliteľ mesta Trebišov starostovi osady Albinov, 9. apríl 1945 (v archíve autora). Názov Albínov je v liste skomolený na Албино (Albino), čo ale pre nedostatky mapových materiálov používaných Červenou armádou (resp. samotný nedostatok týchto materiálov) nebolo neobvyklé.
[2] JAVORSKÝ, Mikuláš. Ján Danko z Albinova má 95 rokov. In Sečovský obzor. 28. máj 1998, roč. 5, č. 3, s. 6.