Poloha

Albínov je mestskou časťou Sečoviec, avšak nemá štatút obce ani vlastné katastrálne územie.

Intravilán mestskej časti Albínov sa rozkladá na Podslanskej pahorkatine, podcelku Východoslovenskej pahorkatiny, 2,5 km severne od intravilánu mesta Sečovce. Z východu do extravilánu zasahuje Trebišovská tabuľa, podcelok Východoslovenskej roviny. Centrum intravilánu mestskej časti – Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky – leží na súradniciach 48° 43’ 50’’ severnej šírky a 21° 39’ 58’’ východnej dĺžky, v nadmorskej výške 132 m n. m.

Najvyšším bodom mestskej časti je Albinovská hora s nadmorskou výškou 177 m n. m. V intraviláne Albinova sa nadmorská výška pohybuje od 129 do 135 m n. m. Najnižší bod územia mestskej časti sa nachádza pri železničnej trati (122 m n. m.). Extravilánom Albínova pretekajú Weissov kanál (prítok Trnávky) a Albinovský kanál (prítok Višňovského potoka).

Dolné debričky alebo Nižné debričky je pole juhovýchodne od intravilánu Albínova, z východu ohraničené Železnicou č. 192, zo severu cestou III. triedy 3737, z juhu nepomenovaným kanálom (parcela registra C č. 4832) vedúcim popri cintoríne a zo západu miestnou cestnou komunikáciou a záhradami v intraviláne Albínova. Leží v nadmorskej výške 122 až 131 m n. m. Poľom prechádza vedenie obzvlášť vysokého napätia (440 kV).

Horné záhrady je pole nachádzajúce sa juhovýchodne od intravilánu Albínova, na západe ohraničené Železnicou č. 192, na juhu Weissovým kanálom a poľom Záhumie (parcela registra C č. 4775/4), na severe Albínovským kanálom a na východe poľom Močidlá (parcely registra C č. 4765 a 4767). Leží v nadmorskej výške 117 až 123 m n. m.

Pod Petrovým jarkom je pole nachádzajúce sa severozápadne od intravilánu Albínova, na juhu ohraničené cestou III. triedy č. 3650, na západe cestou III. triedy č. 3652, na východe cestou III. triedy č. 3650 a hranicou katastrálneho územia obce Višňov (parcela registra C č. 348/1, pole Dolné Široké). Leží v nadmorskej výške 135 až 159 m n. m.

Povrazy (nárečovo: Porvazi) je pole nachádzajúce sa západne a juhozápadne od intravilánu Albínova, na severe ohraničené cestou III. triedy č. 3650, na západe cestou III. triedy č. 3652, na východe hranicou intravilánu Albínova a miestnou cestou vedúcou z Albínova na Kollárovú ulicu v Sečovciach a na juhu hranicou intravilánu Sečoviec. Poľom prechádza vedenie obzvlášť vysokého napätia (440 kV).

Švarcovo je pole nachádzajúce sa západne od intravilánu Albínova, ležiace severozápadne od vrcholu Albínovskej hory.

Za koľajou je pole nachádzajúce sa juhovýchodne od intravilánu Albínova a severne od areálu spoločnosti ADM Slovakia, s. r. o. (Kollárova 1657/16). Zo severu ho ohraničuje nepomenovaný kanálo (parcela registra C č. 4832) vedúci popri cintoríne, z východu Železnica č. 192, z juhu Weissov kanál a z východu miestna cestná komunikácia. Pole leží v nadmorskej výške 122 až 130 m n. m. a v západo-východnom smere ním preteká Albínovský kanál (parcela registra C č. 4835).

BARTKO, Ladislav. Nárečie Sečoviec. In Ordoš, Ján (ed.). Sečovce. 2. vyd. Prešov : L.I.M., 2009. ISBN 8096804383, s. 186-187.
HAJČÍKOVÁ, Marta – SEITZOVÁ, Silvia – MAJTÁN, Milan. Geografické názvy okresu Trebišov. Bratislava : Slovenský úrad geodézie a kartografie, 1991. 99 s. ISBN 8090050915, s. 51-52.

Geológia

Geologické podložie tvorí pieskovec, ílovec a iné sedimentárne horniny z obdobia neogénu (mladších treťohôr) až pleistocénu (starších štvrtohôr). Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých neogénnou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián). Zachovali sa aj malé ložiská ropy, zemného plynu a kamennej soli.

Podnebie a počasie

Z klimatického hľadiska partí Albinov do mierného podnebného pásma kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa štyrmi ročnými obdobiami. V rámci slovenskej klimatickej klasifikácie spadá do teplej klimatickej oblasti, podoblasti mierne suchej a klimatického okrsku s chladnou zimou.

Podľa údajov meteorologickej stanice Milhostov (v Sečovciach sa meteorologická stanica nenachádza) z rokov 1931 až 1960, sa priemerná ročná teplota v oblasti pohybuje od 8 do 9 °C a priemerný ročný úhrn zrážok činí 564 až 570 mm. Príčinou menšieho množstva zrážok je zrážkový tieň, ktorý vytvára pohorie Slanské vrchy, keďže väčšina zrážok prúdi západnými vetrami. Prevládajúcim vetrom je severný vietor, ktorý je obvykle prudký a prináša ochladenie.

Fauna a flóra

Územie Albinova a blízke okolie patrí do biotopu lúk a polí. Keďže je väčšina pôdy využívaná na poľnohospodársku činnosť, súvislejšie porasty sa vyskytujú v remízach, najmä v severnej časti v okolí Albinovskej hory. Najčastejšie sú dreviny z čeľade vrbovitých (vŕba, topoľ), ďalej sú to agáty, brezy, jaseň a divorastúce slivky. Popri železničnej koľaji rastie krovitá slivka trnková.